Vystrašený súdruh Hranol túži po vláde s ľudskou tvárou.

Je iróniou, keď sa bývalý zväzácky a komunistický súdruh dožaduje ľudskej tváre. Dnes rečnil pri pamätníku nezabudnuteľného človeka, ktorému o ľudskú tvár naozaj išlo. Alexander Dubček sa o to naozaj čestne snažil. Nepotreboval k tomu pomoc krivých sudcov, prokurátorov, úplatkárov, daňových podvodníkov ani špicľov hľadajúcich špinu na účely zastrašovania a vydierania nepohodlných. Ako premiér musel o tom vedieť, je právnik a vie, že nevedomosť neospravedlňuje. Toto tu bolo doteraz a takýto človek sa dožaduje spravodlivosti a ľudskosti ? Keď takto prosíka o podporu svoje pomýlené, stratené a pochybujúce ovečky, musí mať ťažké sny. Zahodil pózu neohrozeného frajera bez bázne a strachu, svojim podrezaným jazykom prekrucoval pravdu podľa Fica. Napriek jeho odpudzujúcej nehanebnosti obdivujem nepremokavú hrošiu kožu, v ktorej bez kravaty vystúpil na verejnosti s presvedčením, že sa už zabudlo. Spevavce napriek pokročilej jeseni nabrali nový dych posmelené sviežim vetrom a roztomilo spievajú árie o dokatovanej krajine, v ktorej sa vykročilo k vzdialenej spravodlivosti pre každého. Takýto smer s malým s a odstrčeným vodcom má hlasného následníka. Následník nie je hrubo opracovaný hranol, je vyhobľovaný a pre bývalé „ ficovky “ neodolateľný vďaka jamkám. Ani tie však neuberú na vine. Kto schvaľuje zlodejinu sám je zlodejom. Nezabudnime a spravodlivo trestajme !!! Nevráťme sa späť, lebo predošlých dvanásť rokov stačilo aj pre silnejšie povahy. Smer aj Hlas majú spoločnú minulosť, nechcime, aby mali v našej krajine novú budúcnosť. Vesmírny výskum pokročil, pošlime ich na Mars. „ A je to “.