Je iróniou, keď sa bývalý zväzácky a komunistický súdruh dožaduje ľudskej tváre. Dnes rečnil pri pamätníku nezabudnuteľného človeka, ktorému o ľudskú tvár naozaj išlo. Alexander Dubček sa o to naozaj čestne snažil. Nepotreboval k tomu pomoc krivých sudcov, prokurátorov, úplatkárov, daňových podvodníkov ani špicľov hľadajúcich špinu na účely zastrašovania a vydierania nepohodlných. Ako premiér musel o tom vedieť, je právnik a vie, že nevedomosť neospravedlňuje. Toto tu bolo doteraz a takýto človek sa dožaduje spravodlivosti a ľudskosti ? Keď takto prosíka o podporu svoje pomýlené, stratené a pochybujúce ovečky, musí mať ťažké sny. Zahodil pózu neohrozeného frajera bez bázne a strachu, svojim podrezaným jazykom prekrucoval pravdu podľa Fica. Napriek jeho odpudzujúcej nehanebnosti obdivujem nepremokavú hrošiu kožu, v ktorej bez kravaty vystúpil na verejnosti s presvedčením, že sa už zabudlo. Spevavce napriek pokročilej jeseni nabrali nový dych posmelené sviežim vetrom a roztomilo spievajú árie o dokatovanej krajine, v ktorej sa vykročilo k vzdialenej spravodlivosti pre každého. Takýto smer s malým s a odstrčeným vodcom má hlasného následníka. Následník nie je hrubo opracovaný hranol, je vyhobľovaný a pre bývalé „ ficovky “ neodolateľný vďaka jamkám. Ani tie však neuberú na vine. Kto schvaľuje zlodejinu sám je zlodejom. Nezabudnime a spravodlivo trestajme !!! Nevráťme sa späť, lebo predošlých dvanásť rokov stačilo aj pre silnejšie povahy. Smer aj Hlas majú spoločnú minulosť, nechcime, aby mali v našej krajine novú budúcnosť. Vesmírny výskum pokročil, pošlime ich na Mars. „ A je to “.
17. nov 2020 o 15:28
Páči sa: 0x
Prečítané: 510x
Vystrašený súdruh Hranol túži po vláde s ľudskou tvárou.
Jeho vládu s ľudskou tvárou sme zažívali celých dvanásť rokov. Teraz mnohé ľudské tváre jeho obľúbencov sedia za mrežami. Topiaci sa slamky chytá. Jeho slamkou je covid, ktorý cielene zneužíva na pokus opäť sa chopiť moci.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)