Návraty, ktoré neveštia nič dobré.

Mečiarov veľmi snaživý žiak nechal vedome vykradnúť túto krajinu a pripravil naše deti o dôstojnejší život. Jeho spoluvinníci jeden po druhom opúšťajú vyšetrovaciu väzbu a to je začiatok konca spravodlivosti. S veľkým krikom sa ohradzujú proti podmienkam väzby, ktoré sú pre neporovnateľne menších zlodejov presne také isté. Ale biele goliere si predstavujú, že oni sú niečo oveľa viac a sudcovia svojich prepúšťajú na slobodu, aby sa niekomu nepošmykol jazyk. O pár mesiacov im budú prisudzovať odškodnenia, lebo naše súdnictvo, ale aj celý systém štátnej moci je skrz naskrz prešpikovaný našimi ľuďmi. Teraz, keď sú na slobode si pekne pohrkútajú so svedkami, vymyslia nové kulehy, aby sa do histórie Slovenska zapísali ako neprávom stíhané osoby. Nakradnuté a inými špinavými metódami získané majetky budú naďalej v pokoji užívať so svojimi rodinami, lebo treba im dožičiť čas, aby ich mohli poprepisovať aj na biele kone. Veselo si budú za nakradnuté kupovať krivé svedectvá a spravodlivosť. Keď sa nad tým človek zamyslí, tak pocíti bezmocnosť s vedomím, že nič sa nemení a to čo sa deje je len humbuk na oklamanie okradnutých, lebo zlodeji sa vracajú so slabomyseľným súdnym odôvodnením, že už pominul dôvod na väzbu, že štátny nespravodlivý zlodej nemá niesť zodpovednosť so všetkými dôsledkami za svoje proti občianske činy. Dôvodom sú známosti, biely golier, strach z návratu pamäti niektorého korupčníka, prípadne rafinovaného zlodeja oháňajúceho sa vehementne svojou dobrou pamäťou. Toto je realita našich dní, na dôvažok pandémia, zbieranie podpisov politickými hyenami na referendum, stratou súdnosti súdov a prekrúcanie spravodlivosti na obraz znovu fungujúcich našich ľudí. Tragédie, pocit bezmocnosti, strata istoty, že štát sa spravodlivo vysporiada s našimi ľuďmi, vládnymi vykrádačmi nielen štátnej kasy. Nechajme ich nadobro zdevastovať lesy, dajme im do rúk opäť moc, nechajme ich kradnúť dotácie, pozemky aj slobodu a spravodlivosť. Nepoučili sme sa, tak možno budeme mať po referende vládu, akú si zaslúžime. Lúpežnú, skorumpovanú, nespravodlivú, bezcitnú a populistickú. Je smutné, že občania krajiny v srdci Európy nedospeli, teória biča a cukru je im bližšia ako demokracia a spravodlivý štát pre všetkých bez rozdielu.