Moment stretnutia Fica s Pellegrínim bol najtragickejšou nehodou.

Šľohnuté Eurá sa vyhrievajú na slnečných plážach daňových rajov aj s ich zlodejskými majiteľmi. Súdruha Fica, tiež súdruha Peleho obchádzajú mrákoty, keď sa v noci prebúdzajú zmáčaný ľadovým potom v strachu o slobodnú budúcnosť. Musíme však uznať, že utrápení stratou pamäti a istoty si rýchlo vymysleli čistučkú minulosť, ktorú s obľubou deklarujú pri každej príležitosti. Vo svojej drzosti sa opierajú o občanov tak ako oni trpiacich stratou pamäte s diagnózou veľmi blízkou na permanentnú psychiatrickú opateru. Všetci zabúdame, patrí to k životu, kritizujem profesionálnych zabúdačov a nesúdnych prisluhovačov, tiež úradníkov doteraz štedro ťažiacich s príslušnosti k štátostrane a podlizovačov bez vlastného názoru, bez chrbtovej kosti a triezveho pohľadu na dvanásťročné vykrádanie a kriminálne výčiny spolupartajníkov. Je zákonité, že po toľkých rokoch rabovania majú rovnaké pohľady štátnu pokladňu, ktorú treba čo najskôr odbremeniť od váhy peňazí. Teraz, keď oplakávajú hriešnikov ktorým už na to prišli snujú nové podrazy, tečú im sliny na prichádzajúce fondy obnovy a urputne sa snažia o návrat spoluvykrádačov, aby mohli uchmatnúť peniaze, ktoré našim deťom majú priniesť lepší život. Túžia aj po rozsudkoch na mieru, na bezdôvodné stíhanie suseda, lebo ja si to kúpim. Hnus na hnus. Preto nedovoľme indivíduám bažiacim po moci ukradnúť lepšiu budúcnosť našich detí len preto, že z nejakého dôvodu asi chceme zabudnúť. Neprijateľná voľba, aspoň pre mňa, verím, že nás je väčšina a slušnosť zvíťazí.